Status mediátora

 Medzi základné priority a úlohy štátu patrí zabezpečenie slobodného prístupu k spravodlivosti ako aj spravodlivé urovnávanie sporov. V duchu týchto cieľov je úsilie zákonodarcu už dlhodobo smerované k odbremeneniu súdov, odstráneniu prieťahov v súdnom konaní ako aj k celkovému zvýšeniu dôvery spoločnosti v justíciu. Skúsenosti s uplatňovaním mediácie na Slovensku jednoznačne potvrdzujú, že dané ciele je možné naplniť aj efektívnym zapojením mediácie do riešenia súdnych sporov. V prípade fungujúcej spolupráce súdov s mediátormi je možné dlhotrvajúce spory vyriešiť v nepomerne kratšom čase, pričom v prípade prijatia dohody, ktorá bude výsledkom mediácie, s ktorou budú spokojné obe strany a ktorá následne bude schválená formou súdneho zmieru, možno s ohľadom na subjektívny pocit spokojnosti na oboch stranách predpokladať aj zvýšenie dôvery v justíciu zo strany spoločnosti.

Napriek vykonaným legislatívnym úpravám, ktoré výrazným spôsobom podporujú širšie uplatňovanie mediácie ako mimosúdneho spôsobu riešenia sporov, mám za to, že na prekážku plnej a plynulej spolupráce medzi súdmi a mediátormi je súčasný status mediátora ako podnikateľa, resp. formulácia § 4 ods. 1 zákona o mediácii, podľa ktorej výkon činnosti mediátora je podnikaním.

S ohľadom na charakter činnosti vykonávanej mediátormi ako aj možnosti, ktoré mediácia vo vzťahu k súdnemu konaniu ponúka, považujem za vhodné zaoberať sa otázkou prehodnotenia súčasného statusu mediátora.

Pre posúdenie otázky statusu mediátora je vhodné urobiť komparáciu právneho postavenia mediátora a iných vybraných osôb vykonávajúcich svoje povolanie na základe osobitných predpisov.

Podľa súčasnej právnej úpravy :

• Výkon činnosti mediátora je podnikaním (§ 4 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii).
• Mediátor má postavenie podnikateľa, ktorý podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník).
• Mediácia ako činnosť pri výkone povolania mediátora nie je živnosťou (§ 3 ods. 1 písm. d/ bod 7. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní)
• Zákonom nie je zriadená žiadna stavovská organizácia, ako registračný orgán vo vzťahu k mediátorom vystupuje Ministerstvo spravodlivosti SR

Komparácia postavenia mediátora s postavením iných - vybraných osôb vykonávajúcich povolanie na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktoré určitým spôsobom sa zapájajú do súdneho konania :

Znalci

Výkon činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch nie je podnikaním ( § 2 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z.). Výkon činnosti znalca a tlmočníka nie je živnosťou ( § 3 ods. 1 písm. d/ bod 4. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní) . Znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom je fyzická alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činností podľa zákona č. 382/2004 Z.z., ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo nie je zapísaná v takomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. ( § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.). Znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so zadávateľom na zmluvnej odmene, ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena určená vyhláškou. Zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedie MS SR . Znalci, tlmočníci a prekladatelia skladajú sľub do rúk ministra. Podmienkou začatia výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je poistenie zodpovednosti za škodu. Dohľad nad výkonom činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vykonáva MS SR, ktoré prejednáva priestupky a správne delikty znalcov, v zákonom stanovených prípadoch môže pristúpiť k dočasnému pozastaveniu výkonu činnosti, prípadne aj vyčiarknutiu zo zoznamu. V oblasti vzdelávania sa vyžaduje zloženie odbornej skúšky, sústavné vzdelávanie a cca každých päť rokov preskúšanie odbornej spôsobilosti. Vzdelávanie zabezpečuje MS SR v súčinnosti s akreditovanými inštitúciami – znaleckými, tlmočníckymi ústavmi.

Notári

Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Notársky úrad prestavuje súbor právomocí udelených na dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný ( § 2 zákona č. 323/1992 Z.z.). Vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci ( § 4 ods. 4 zákona č. 323/1992 Z.z.). Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, notár môže ako svoju osobitnú činnosť vykonávať funkciu notára a funkciu rozhodcu. ( § 3 ods. 3 zákona č. 323/1992 Z.z.). Orgánom samosprávy notárov je Notárska komora Slovenskej republiky ( § 8 zákona č. 323/1992 Z.z.), ktorá je zriadená zákonom ako samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých notárov a vedie ich zoznam ( § 29 zákona č. 323/1992 Z.z.). Štátny dohľad nad činnosťou komory a notárov vykonáva minister spravodlivosti SR ( § 12 ods. 1 zákona č. 323/1992 Z.z.). Notár skladá sľub do rúk ministra spravodlivosti ( § 13 zákona č. 323/1992 Z.z.). Minister môže v prípadoch stanovených zákonom po prerokovaní s komorou pozastaviť výkon notárskeho úradu ( § 94 zákona č. 323/1992 Z.z.)

Advokáti

Advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora ( § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z.). Výkon činnosti advokáta nie je živnosťou ( § 3 ods. 1 písm. d/ bod 3. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní). Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. ( § 2 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z.). Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými subjektami, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, atď ... , ak sa vykonáva sústavne a za odmenu ( § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.).

Zápis, vzdelávanie a dohľad nad činnosťou advokátov /disciplinárne konanie, disciplinárne opatrenia/ zabezpečuje Slovenská advokátska komora ako samosprávna stavovská organizácia, ktorá je zriadená zákonom a združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou. Podmienkou výkonu advokácie je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.

Z uvedeného porovnania vyplýva záver, že činnosť znalcov a notárov nie koncipovaná na báze podnikania, pri výkone svojej činnosti pôsobia na základe splnomocnenia/poverenia štátu, skladajú sľub do rúk ministra, zadávateľom služby u znalcov a spol. je v značnej miere štát resp. orgány verejnej moci, rovnako tak notári plnia urč. úlohy štátu a to najmä pri prejednávaní dedičstva, kde v pozícii súdnych komisárov, majú postavenie verejných činiteľov. S ohľadom na naznačené postavenie znalcov a spol. ako aj notárov sa požiadavka dohľadu nad činnosťou znalcov a spol. a notárov zo strany ministerstva javí ako opodstatnená.

Naproti tomu výkon činnosti advokáta je slobodným povolaním, advokát nekoná na základe poverenia/splnomocnenia štátu; advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. / § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z./ . Dohľad nad činnosťou advokáta vykonáva Slovenská advokátska komora, ako samosprávna stavovská organizácia.

V prípade prehodnotenia súčasného statusu mediátora a úvahách nad jeho prípadnými zmenami, považujem, v záujme naplnenia zmyslu a účelu zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii, za vhodné a pre výkon činnosti mediátora aj optimálne priblíženie postavenia mediátora modelu postavenia znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ktorí svoju činnosť rovnako vykonávajú na základe osobitného predpisu a to podľa zákona č. 382/2004 Z.z. Označený model znalcov, tlmočníkov, prekladateľov by bolo možné na účely výkonu mediácie upraviť zhruba nasledovne :

Výkon činnosti mediátora podľa zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii nie je podnikaním. Výkon činnosti mediátora nie je živnosťou. Registrovaným mediátorom je fyzická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činností podľa zákona č. 420/2004 Z.z., ktorá je zapísaná v zozname mediátorov. Ako s obdobou právnických osôb poverených na výkon činností podľa zákona č. 382/2004 Z.z. možno v prípade zákona č. 420/2004 Z.z. uvažovať o mediačných centrách, ktorých vznik a pôsobnosť už právna úprava zákona č. 420/2004 Z.z. podchytila. Mediátor sa môže dohodnúť so zadávateľom na zmluvnej odmene, ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena určená vyhláškou. Zoznam mediátorov a mediačných centier vedie MS SR. Mediátori skladajú sľub do rúk ministra. Podmienkou začatia výkonu činnosti mediátora je poistenie zodpovednosti za škodu. Dohľad nad výkonom činnosti registrovaných mediátorov a mediačných centier vykonáva MS SR, ktoré prejednáva priestupky a správne delikty mediátorov, v zákonom stanovených prípadoch môže pristúpiť k dočasnému pozastaveniu výkonu činnosti, prípadne aj vyčiarknutiu zo zoznamu. V oblasti vzdelávania sa vyžaduje zloženie odbornej skúšky mediátora a sústavné vzdelávanie, ktoré MS SR v súčinnosti s akreditovanými inštitúciami – mediačnými centrami.

V nadväznosti na prípadnú zmenu postavenia mediátora na osobu splnomocnenú štátom na výkon činnosti podľa zákona č. 420/2004 Z.z. následne nepovažujem za problém vhodnými leg. úpravami zabezpečiť súčinnosť mediátorov so súdmi, napr. v rámci zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, kde by mohli byť vykonané napr. nasledovné zmeny:

• § 67 – Zmierovacie konanie – vykonanie pokusu o zmier by bolo možné zabezpečiť vykonaním pokusu o zmier mediáciou, vykonávanou podľa zákona č. 420/2004 Z.z., ktorú by mohol vykonávať mediátor / namiesto samosudcu ako to predpokladá súčasná úprava/. Tým, že by bola odmena mediátora určená vyhláškou, bolo by možné, aby sa osobám, ktoré takýto pokus navrhujú uložila povinnosť zložiť preddavok na odmenu mediátora. V prípade dosiahnutia zmieru /mediačnej dohody/ , bude táto schválená samosudcom ako súdny zmier.
• v časti Činnosť súdu pred začatím konania by bolo vhodné upraviť postup schvaľovania mediačných dohôd súdom za účelom zabezpečenia exekučného titulu / v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm.b) zákona č. 420/2004 Z.z. / - t.j. kto ich schvaľuje, v akej lehote, na základe návrhu – žiadosti ? – koho mediátora či účastníkov mediácie ?
• § 137 – Druhy trov konania – odmenu mediátora by bolo možné zahrnúť medzi trovy konania, čím by sa zabezpečila ja možnosť uložiť povinnosť na zloženie preddavku na odmenu mediátora / podobne ako je to v prípade znalcov, prekladateľov, tlmočníkov/ ako bolo vyššieuvedené.
• - § 142 – Náhrada trov konania – za úvahu stojí zvážiť, aby v prípade, ak účastník konania pred začatím súdneho konania alebo počas neho preukázateľne odmietol vykonať pokus o zmier mediáciou navrhnutý druhým účastníkom bolo možné preniesť na neho povinnosť náhrady trov súdneho konania / keďže svojim negatívnym postojom k možnosti mimosúdneho vyriešenia veci zapríčinil súdne konanie / .
• TRETIA ČASŤ OSP, PIATA HLAVA – OSOBITNÉ USTANOVENIA – obdobne ako sú notári so sídlom v obvode okresného súdu rovnomerne poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve, mohli by byť aj mediátori ako osoby splnomocnené štátom na výkon činnosti podľa zákona č. 420/2004 Z.z. poverovaní úkonmi súdu pri vykonávaní pokusu o zmier . V tejto súvislosti by v rámci tejto časti OSP mohla byť upravená Činnosť mediátorov v konaní / obdobne ako je to u notárov v § 175 za – 175zd/. Týmto by nešlo o obligatórnu mediáciu ale o činnosť súdu v rámci už začatého súdneho konania pri vykonávaní pokusu o zmier, o ktorý sa má súd aj podľa súčasného znenia zákona vždy pokúsiť ! Sudcom by to odbremenilo agendu / ako v prípade dedičskej agendy, ktorú súdy riešia až v prípade, keď prejednanie dedičstva pred notárom neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve/ . Týmto spôsobom by mohli mediátori urovnať mnohé súdne spory, pričom súd by následne schválil mediačnú dohodu , v prípade jej uzatvorenia. Pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu mediačnej dohody v stanovenom čase, súd by riadne pokračoval v súdnom konaní.

Navrhovaná koncepcia zmeny statusu mediátora na osobu určenú štátom na výkon mediácie je len jedným z podnetov smerujúcich k efektívnemu začleneniu mediácie do systému riešenia sporov v Slovenskej republike. Nakoľko sa však jedná o pomerne vážnu otázku je vhodné, aby o nej prebehla odborná diskusia, závery ktorej by mali byť podnetom pre prípadné legislatívne zmeny. Osobne som však presvedčená o tom, že odborná obec mediátorov je na takýto vážny krok pripravená.

JUDr. Renáta Dolanská, advokátka, mediátorka
Podpredsedníčka Asociácie mediátorov Slovenska
Riaditeľka Mediačného centra Mimosúdneho Riešenia Sporov