Novela zákona o mediácii

S účinnosťou odo dňa 1. júla 2010 bola Národnou radou SR schválená novela zákona o mediácii. Účelom prijatia novely bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES zo dňa 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach. Novela rozširuje konanie aj na cezhraničné konania, upravuje povinnosť mlčanlivosti, mení ustanovenia týkajúce sa začiatku a konca mediácie a zavádza povinnosť ďalšieho vzdelávania mediátorov.

Dňa 8. apríla 2010 bol v Zbierke zákonov vyhlásený zákon č. 141/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Novela zákona nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2010. Účelom prijatia novely bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES zo dňa 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach, pričom termín transpozície bol určený do 21. mája 2011, okrem čl. 10, kde termínom transpozície je 21. november 2010.

Novela v čl. I ods. 1 dopĺňa § 1 ods. 2 zákona, kde rozširuje pôsobnosť zákona aj na cezhraničné spory vznikajúce z obdobných právnych vzťahov, okrem tých práv a povinností, ktorými osoby nemôžu nakladať. Do ustanovenia § 1 zákona sa dopĺňajú odseky 3 a 4, ktoré vymedzujú pojem cezhraničný spor. Novela ho vymedzuje ako spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát") ako je členský štát druhej strany ku dňu, ku ktorému (1) sa strany dohodli na použití mediácie po tom, čo spor vznikol, (2) majú podľa vnútroštátneho práva členského štátu povinnosť použiť mediáciu, (3) boli strany vyzvané súdom, aby na riešenie sporu použili mediáciu, pričom na účely tohto zákona sa Dánsko nepovažuje za členský štát Európskej únie. Na určenie miesta bydliska alebo obvyklého pobytu sa aplikujú ustanovenia čl. 59 a 60 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa uvedených ustanovení, ak ide o fyzickú osobu, na určenie, či má bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, použije sa právny poriadok tohto štátu, ak má táto osoba bydlisko v inom štáte, použije právny poriadok tohto iného štátu. Pri právnických osobách alebo združení fyzických alebo právnických osôb sa za bydlisko považuje miesto, kde má právnická osoba alebo združenie osôb (1) registrované sídlo, (2) ústrednú správu, (3) hlavnú prevádzkareň. Pre účely Veľkej Británie a Írska sa pod registrovaným sídlom rozumie „registered office", ak nie, tak „place of incorporation". Ak ani toto nie je uvedené, tak miesto, kde došlo k založeniu, t.j. „formation". Na určenie, či má poručnícky fond („trust") bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, sa uplatnia normy medzinárodného práva súkromného tohto štátu.

Okrem úpravy pôsobnosti zákona bude novelou upravená v § 5 aj možnosť osôb disponovať informáciami o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou. Právo disponovať s týmito informáciami však majú len mediátor, osoby zúčastnené na mediácii a iné fyzické osoby, ktoré boli k mediácii prizvané mediátorom alebo osobou zúčastnenou na mediácii. V súčasnosti platné znenie zákona ustanovuje takýmto osobám povinnosť mlčanlivosti o vyššie uvedených skutočnostiach. Novelou však budú tieto osoby povinné dodržiavať mlčanlivosť, len ak sa nedohodli inak.

Ďalšou zmenou bude nové znenie § 14 zákona, ktoré sa týka začiatku a konca mediácie. Najdôležitejšou zmenou bude ustanovenie povinnosti úradného osvedčenia pravosti podpisov osôb zúčastnených na mediácii alebo ich zástupcov na dohode o začatí mediácie. Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy sa mediácia, ak sa zúčastnené osoby nedohodli inak, začína dňom, keď sa osoby zúčastnené na mediácii písomne dohodli na mediácii konkrétneho sporu a tiež na osobe mediátora. Z uvedeného vyplýva, že osoby zúčastnené na mediácii sa mohli dohodnúť aj inak. Táto možnosť novelou odpadá a tiež začiatok mediácie bude určený iným spôsobom. Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona sa mediácia bude začínať uložením dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín zriadenom podľa osobitného zákona (ďalej len „register listín"). Osvedčený odpis takejto dohody uloženej v registri listín bude môcť vydať notár aj súdu na účely súdneho konania. Uloženie dohody o začatí mediácie v registri listín bude mať pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Toto bude ďalšou zmenou, ktorá ovplyvní mediačné konania. Tým sa odstráni znevýhodnenie osôb zúčastnených na mediačnom konaní, pretože podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy, ak bolo mediačné konanie začaté pred začatím súdneho konania, premlčacie a preklúzne lehoty plynuli a mohlo prísť k prípadnému uplynutiu týchto lehôt. Po novom bude § 14 ods. 3 ustanovovať pôsobnosť práva iného členského štátu na plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt v prípade, ak v tomto štáte prebiehala mediácia pred súdnym alebo rozhodcovským konaním. V takomto prípade sa plynutie lehôt bude posudzovať podľa práva členského štátu, v ktorom sa vykonávala mediácia. Toto ustanovenie je dôležité z dôvodu, aby nedošlo k uplynutiu prekluzívnych alebo premlčacích lehôt, ak sa nevykonáva mediácia na území Slovenskej republiky, ale v inom členskom štáte a súdne alebo rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa slovenského právneho poriadku. Podľa novely sa bude môcť mediátor písomne dohodnúť s osobami zúčastnenými na mediácii, že požiada o uloženie dohody o začatí mediácie v registri listín; v takom prípade je mediátor povinný bezodkladne požiadať o toto uloženie, pričom zodpovedá za škodu spôsobenú oneskoreným podaním žiadosti o uloženie dohody o začatí mediácie. Za škodu nezodpovedá iba v prípade, ak preukáže, že konal s náležitou odbornou starostlivosťou podľa § 4 ods. 2 zákona. Koniec mediácie nebol novelou dotknutý.

Okrem uvedených zmien sa čl. I ods. 9 novely dopĺňa o § 10a týkajúci sa ďalšieho vzdelávania mediátorov. Ministerstvo spravodlivosti (ďalej len „ministerstvo") bude prostredníctvom vzdelávacej inštitúcie pre mediátorov každé dva roky organizovať najmenej jeden odborný seminár. Mediátor bude povinný zúčastniť sa počas piatich rokov aspoň dvoch takýchto seminárov, pričom predloží ministerstvu osvedčenie o absolvovaní seminárov. Ak sa aspoň dvoch seminárov nezúčastní, ministerstvo môže nariadiť jeho preskúšanie. Termín preskúšania určí ministerstvo. Ak mediátor nevyhovie, môže v ministerstvom určenom termíne preskúšanie zopakovať. Ak mediátor nevykoná preskúšanie v termíne určenom ministerstvom alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo mediátora vyčiarkne z registra mediátorov. Novela tiež ustanovila ministerstvu povinnosť zverejniť na svojej internetovej stránke register mediátorov a register mediačných centier.

Novela okrem zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov tiež doplnila zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento bol v § 73k ods. 4 doplnený o vetu ustanovujúcu povinnosť notára vydať súdu na účely súdneho konania osvedčený odpis dohody o začatí mediácie, ak o to súd požiada. Notár tiež nebude môcť vykonať výmaz dohody o začatí mediácie z registra listín.

Článok bol publikovaný v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO 03/2010.