Mediátor by podľa môjho názoru vôbec nemal byť právnik. Každý jeden spor právnik naťahuje len aby na tom získal. Málokedy sa nájde taký, ktorému ide o človeka ako takého a nie o peniaze. Dnes si advokáti ako aj právnici rozšíriili túto prax aj o túto možnosť. Čo je až odpudzujúce. Na druhej strane nesúhlasím ani s tým, aby mediátora robil hocikto iný a už vôbec nie dáky Ing. Pokiaľ vezmeme do úvahy všetky aspekty tak najvhodnejší pre mediáciu je Sociálny pracovník. Avšak, ktorý sa vyzná a ovláda tak zákony ako aj komunikáciu perfektne. Psychológ nie je vhodný pretože ako profesionál je naučený klientov rozoberať z iného hľadiska. Ing. to berie ako možnosť zarobiť si, právnik naťahuje spor aby sa nabalil. Sociálnemu pracovníkovi ide predovšetkým o človeka. Je veľa ľudí, ktorí študovali len kvôli titulu a svojej práci nerozumejú. Tak by sme mali tomu predchádzať aspoň tak, aby prácu mediátora nerobil hocikto. Ale je to čisto len môj názor a viem čo hovorí zákon.

Pani mediátorka, v tomto príspevku ste popreli najzákladnejšiu zásadu mediácie a tou je nestrannosť. A čo sa týka štúdia sociálnej práce, tak tú inžinieri, právnici a psychológovia vyštudujú na záchode. Na záchode ju vyštudujú, zdôrazňujem preto, aby ste pochopili moje slová, lebo toto štúdium je skoncipované pre ľudí s priemerným IQ. Pre Vašu informáciu, človek s IQ nižším ako 130 nie je schopný vyštudovať vysokú školu. Pre štúdium soc. práce postačuje IQ 120, čo je priemer. Dúfam, že ste správne pochopili moje slová.

Mediátor by mal byť výhradne ten kto vyštudoval právo a nie učiteľ, lekár, rôzny Ing. a podobne. Vo svete dostáva mediácia zelenú a verím že Mediátorom bude môcť byť len právnik ako sa to stalo aj u Exekútorov. Tam tiež spočiatku bol hocikto, stačilo ak ma vyštudovanú školu, kľudne aj strojársku. Myslím že každý by sa mal venovať tomu čo vyštuduje a u Vás je zrejme že právnička nieste.

Je to Váš individuálny a subjektívny názor.
Zákon hovorí niečo iné:

Na zapísanie do registra mediátorov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, je potrebné splniť:
* podmienku spôsobilosti na právne úkony,
* podmienku bezúhonnosti,
* podmienku získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa na vysokej škole v Slovenskej republike, alebo uznania dokladu o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaného zahraničnou vysokou školou,
podmienku získania osvedčenia o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora.

S týmto názorom skutočne nemôžem súhlasiť. Musím podporiť kolegyňu - mediátorku. Osobne som toho názoru, že mediátorom by v žiadnom prípade nemal byť právnik. Dôvod? Je úplne jednoduchý a je ich hneď niekoľko. Nie je to naťahovanie času, aby zarobil čo najviac, ako to tu niekto naznačil. Ide o to, že zákonnou povinnosťou mediátora je byť NESTANNÝ, čo právnik má veľmi veľký problém sa odosobniť. Profesionálna deformácia jednoducho nepustí a stále bude naklonený jednej zo strán. Ďalší dôvod je schopnosť NAČÚVAŤ. Mediátor musí vedieť načúvať a rozanalyzovať problém dopodrobna. Právnik analyzuje zákony (niežeby ich mediátor porušoval, ale nezameriava sa na právny aspekt problému), a tak mu môže uniknúť podstata ľudského trápenia. Jeho úlohou (právnika) je veľa rozprávať, presviedčať pre súdom a počúvať len podstatné, avšak nie načúvať. V tom je obrovský rozdiel. Navzájom si tieto dve profesie môžu byť veľmi nápomocné, ale za iných podmienok. Čo sa týka rôznych odborov a vysokoškolsky vzdelaných ľudí, som toho názoru, že mediátorom by nemal byť určite niekto, kto nemá aspoň minimálne základy psychológie, metodiky a pedagogiky. Prečo? Pretože nie sú naučení myslieť a hovoriť tak, aby prinútili ľudí zamyslieť sa nad problémom zdravým rozumom.
Ten, kto nedal šancu mediácii a zavrhol ju hneď na začiatku, nepochopil, že na súd chodí ten, kto nemá iné východisko, ako len vyhrať alebo prehrať. U mediátora sú spokojné obe strany, ale to si vyžaduje nechať aroganciu, povýšeneckosť, ľahostajnosť, neúctu voči ostatným aj voči sebe, hnev, túžbu po pomste, ziskuchtivosť, zákernosť,... za dverami mediátora. A samozrejme vyzbrojiť sa ochotou nájsť vhodné riešenie,objaviť svedomie vo svojom vnútri, a pdoobné pozitívne, vzťahy budujúce vlastnosti. Vraví sa, že kto akými zbraňami seje, takými aj žne. To isté platí aj v prípade riešenia problému. Skorumpovaných a úplatných právnikov človek nájde, no mediátora určite nie. Prečo? Pretože uprednostňovaním jednej spornej strany nezíska vôbec,ale vôbec nič pozitívne, len nevyriešený prípad.
P.S.: S negatívnymi postojmi voči mediácii som sa stretla už niekoľkokrát, no poväčšine to boli samotní právnici, ktorí častokrát útočia a úplne bez príčiny.

Nepoznala som doteraz pravy význam slova MEDIÁCIA. Stále som to spájala s mediami, kampaňou. Po náhodnej návšteve tejto stránky je všetko jasné - ako slunko švicí...